anokim

Kto som? Som žena. Áno. Presne takto som vždy chcela začať nejaký sloh alebo príbeh alebo článok alebo... No, keby som tak začala moju diplomovú prácu, asi by som s tým veľmi nepochodila. Každopádne, áno, som žena. Premýšľam... Ak by som teraz povedala, že som na to hrdá, robilo by to zo mňa feministku? Možno dokonca som aj frigidná. A keby som povedala, že sa za to hanbím, koľkí by sa na mňa vrhli s tým, že si nevážim samú seba. Koľkí by na mňa ukazovali prstom, označili ma za nevyrovnanú alebo mi pridelili inú našou spoločnosťou tak obľúbenú nálepku? Preto radšej ostanem pri tom, že som žena. Proste a jednoducho. Nie som nič viac a nič menej. Nosím tú nálepku od detstva a som s ňou stotožnená. Nie som však žena ideálna. Nemám 170 centi, 40 kíl a mieri 100 - 45 - 60. Som tučná. Teda... Aspoň podľa toho, čo mi do hlavy tlačí spoločnosť. Asi by som sa mala za svoje telo hanbiť, ale... Nie, mám sa vlastne celkom rada. Som teda egoistka? Nuž, potom asi aj som. A tak čo už, nejak to prežijem. Horšie to už snáď nebude. Jedine, ak by bolo. Takže okrem toho, že som žena, som študentka. Piateho ročníka na výške. Budúca MaGoRka. A viete, čo študujem? Samozrejme, že nie. Veď ako by ste aj mohli, však? Hlúpa otázka. No... študujem učiteľstvo. Áno, áno, je to tak. A keď už nado mnou krútite hlavou, poviem vám, že ma to baví. Áno, dobre čítate. Baví ma učiť. Baví ma byť s deckami. Baví ma predávať im svoje vedomosti a vymýšľať im aktivity, aby to pre nich bola zábava. Som preto blázon? Možno trochu. Dobre, ale k téme. Ja vlastne veľmi rada obieham od témy. Je to moje nové hobby. Po tom, čo som sa pri písaní diplomovky musela striktne držať témy, som sa rozhodla, že témy sú príliš mainstream. Budem proste iná. A keď som sa vám tu už tak pekne predstavila, že vlastne ani neviete, kto som... Ale... nebudem vás už tu nudiť svojimi žvástami a odoberiem sa. Do postele. Do ríše snov s vidinou krajšieho zajtrajška. Zatiaľ vám želám krásny zvyšok dňa. Tých 14 minút, čo ostáva do jeho konca. Pác a pusu.