anokim

Diplomovka odovzdaná. Pocit Superwoman pomaly vyprchá. Eufória z dopísania zá erečnej práce a vyparila. Zhoda vyhodená. Posudky v nedohľadne. Nie že by mi to vadilo, momentálne mám v živote iného strašiaka. Štátnice sa blížia. Viete, ako vám ľudia, čo to už majú za sebou zvyknú pomáhať slovami "Neboj, vôbec to nie je také hrozné. To sa ti len teraz zdá, ale potom sa na tom budeš smiať". No... nepomohlo mi to pri maturitách, nepomohlo to pri bakalárskych štátniciach a nepomáha to ani teraz. Pravda však je, že pri počúvaní obáv maturantov a soon to be baklažánov sa pobavene usmievam, lebo...môžem, mám to totiž už za sebou a až s odstupom času som si uvedomila, že ma v živote čakajú horšie veci. Veď aj tie blížiace sa štátnice. Keď mi slečna Panika šepká "nestíhaš to, nepamätáš si to, je to ťažké". A ja jej to žeriem aj s navyjakom a pomedzi stres a paniku sa mi podarilo stratiť jednu vypracovanú tézu. Snažím sa to brať športovo, že možno je to zásah vyššej sily a tú tézu si nevytiahnem. A medzičasom hľadám knihy a poznámky, z ktorých som tú tézu vypracovávala. Tu mi už pípa facebook. Správa od spolužiačky. Vraj, čo som sa učila k téze 15. S pomyselnými slzami v očiach, smútkom v duši a škodoradostnou Panikou na pleciach zisťujem, že tézu 15 nemám vypracovanú, lebo "však to spravím zajtra" u mňa nikdy neplatilo. Hádžem knihy, poznámky, tézy na jednu kopu k nohám postele, však o to možno niekedy cez deň zakopnem a naštartuje ma to. Zamávam Panike prostredníkom a jednoducho sa tù filozofiu naučím. Po chvíľke bezcielneho blúdenia po nete, vypínam počítač, dvíham zo zeme knihy, poznámky, tézy a odchàdzam sa učiť. Lebo... jednoducho to musím dať. A slečna Panika ide so mnou, objíma ma okolo pliec, sadá si vedľa mňa a... nuž aspoň jedna z nás sa baví.